Po 17 rokoch končím

Začalo to takmer romanticky, veď na cudzojazyčný kontakt, niekedy na rozhraní nežnej revolúcie (tesne pred? alebo po? - už si nepamätám), som dovtedy nebol zvyknutý a aj keď som v minulosti mal nemčinu povinnú, predsa len prvé reálne kroky v inom, ako v materinskom jazyku, viedli k zdĺhavejším procedúram, ako obvykle. Ale ako tak sa darilo. Našťastie proťajšok si zakrátko povýšil češtinu na takmer svoj rodný jazyk, takže odvtedy šlo všetko ako po masle. Sprvu všetko bolo nové a krásne, nebolo miestečka, ktoré by ostalo nepreskúmané a klamal by som, keby som tvrdil, že som nebol obohacovaný. Bol a vrchovatou mierou. Ale stáva sa to často, po čase, hlavne po viacerých rokoch, prichádza rutina a stále kratšiemu času vzájomne strávenému, už nedokázalo zabrániť nič, faceliftingy už dupľom nie. Dospelo to tak ďaleko, že každé stretnutie sa už obmedzovalo len na rýchle premeranie zdola hore, prípadne nejakú tú rýchlovku medzi inými činnosťami, alebo dokonca až keď náhodou ostal čas. Za týchto okolností to nemohlo dospieť inam ako ku koncu. Odhodlával som sa k tomuto kroku rok alebo dva, už ani nie z dôvodu nejakých citov, len nostalgia mnou lomcovala. Ale viac to už naťahovať nejde, fakt nie, skutočne to už význam nemá...

Rozhodol som sa a skalopevne - po 17 rokoch u mňa Chip končí. Kupoval som v počiatkoch ešte nemecké vydanie k nám dovážané, následne 16 ročníkov vydania českého. Bohužiaľ už ale obsah nie je pre mňa adekvátny zaplatenej cene. To isté, alebo podobné, mám u konkurencie za cenu polovičnú, časom ale i na tú zrejme dôjde, titulov, ktoré sa každomesačne u mňa schádzajú, je ešte dosť. Hm... ktorý bude nasledovať?