Aké sú možné varianty pozadia kauzy vyhrážok od Mareka Simka?

Je postava Mareka Simka reálna alebo vymyslená? Dnes sa už domnievam, že v prípade nacionál platí voľba B, reálna osoba sa ale za zrejme vymysleným menom skrýva, nie však moja...

Najprv si dovolím zhrnúť, čo sa v posledných dňoch stalo...
V mojej mailovej schránke pre verejné použitie mi pristál e-mail propagujúci web digg.sk. Moje zvyklosti mi velili: je to spam, ZVEREJNIŤ. V mojom prípade to nie je nič neobvyklé, pravidelný čitatelia môjho webu a blogu vedia, že sa problematikou spamu zaoberám a vedia, že rozlišujem spam zahraničný, ktorý sa inak ako technickými prostriedkami riešiť nedá a spam pochádzajúci zo Slovenska, ktorý považujem za potrebné pranierovať. V minulosti som uverejnil už niekoľko podobných upozornení na porušovanie zákona v súvislosti s nevyžiadanou poštou (spamom). Vznikol teda článok digg.sk spamuje, porušuje tak zákony SR.
Niekto si možno kladie otázku, prečo som neposlal miesto článku sťažnosť na SOI? Veď tá je zo zákona povinná riešiť aj nevyžiadanú reklamu e-mailom. Príčina je jednoduchá - ak obdržím spam napr. od hotelu, ide o reálnu spoločnosť, kde s ohľadom na spôsob preverovania spamu SOI-kou tá sťažnosť má zmysel. Túto možnosť som samozrejme v minulosti využil a využívam.
V prípade spamu v prospech webového projektu je ale situácia mierne odlišná, keďže za webom nemusí stáť reálna firma, na ktorú by SOI mohla mať dosah. Majiteľom webu môže byť ktokoľvek, bez jasnej fyzickej prevádzky, kde by SOI mohla vykonať kontrolu a kde by siahali jej právomoci. Do tejto kategórie som zaradil aj spam v prospech vyššie uvádzaného webu. Zistenie majiteľa mi v tom čase nedávalo istotu, že je reálnym majiteľom predmetnej domény, nakoľko daná osoba je zároveň i registrátorom a ľudia znalí problematiky vedia, že registrátori niekedy registrujú domény nie na objednávateľov, ale na seba. Majiteľ domény bol teda v čase vzniku článku pre mňa neistý, preto som v ňom ani majiteľa nespomínal, uvádzal som len doménu.
Takže, ak spam od webového projektu, tak pranierovanie na webe... Toľko k príčinám vzniku vyššie spomínanému článku.

Prípad začal byť divný až po tom, čo som od rovnakého odosielateľa, ako spomínaný spam, obdržal výhražný e-mail. Vznikol tak článok Marek Simka sa mi vyhráža za článok o digg.sk. Po jeho zverejnení nasledovali ešte ďalšie dva výhražné e-maily, ktoré som do článku doplnil.
Prečo som tak urobil? Prečo som ich nehodil za hlavu? Nuž, obyčajný pud sebazáchovy a strach. Nikto, nikdy totiž nemôže popredu vedieť, kto autor vyhrážok vlastne je, či ide o vtipálka alebo ide o psychicky narušenú osobu, ktorá by potencionálne mohla byť schopná i horších akcií (po bitke je ale už každý generál). Článok teda nebol ničím iným, len sebaobranným mechanizmom.

To som ale netušil, čo spôsobí... Našlo sa pár jedincov, ktorí začali s bohorovnou istotou tvrdiť, že som si spam i následné vyhrážky vymyslel pre vlastné zviditeľnenie. Ich zanietenie a istota je až podozrivá...

Fajn, poďme si prebrať tri možné scenáre, ktoré za kauzou Marek Simka môžu byť...

1. Vymyslel som si spam i vyhrážky pre vlastné zviditeľnenie?

Nie nevymyslel, nemám potrebu zviditeľňovať sa takýmto spôsobom. Môj osobný web má desaťročnú históriu, blog na ňom trojročnú. Za tú dobu na mojom blogu vniklo myslím 8 článkov, ktoré sa prostredníctvom služby vybrali.sme.sk ocitli aj na titulke SME.sk. Naviac dva moje články z blogu upozornili na dve kauzy, ktoré následne boli pretriasané aj v klasických tlačených médiách a v TV. Ide o články Cez telefonny.zoznam.sk unikajú utajené čísla T-Mobile a Katastrálny portál porušuje zákon na ochranu osobných údajov.
V prípade prvej kauzy som bol dokonca pozývaný do STV, slušne som účasť v relácii o kauze odmietol - už vtedy som sa mohol zviditeľniť totálne a absolútne v live vysielaní, keby mi bolo šlo o zviditeľňovanie.
Naviac, už štvrtý rok externe píšem pre časopis DiGi REVUE, kde doteraz vyšlo viac ako sto mojich článkov. Ide o tlačený časopis, najväčší vo svojom obore v rámci Slovenska a takmer každý mesiac je v ňom aj môj podpis pod niekoľkými článkami.

Na základe vyššie uvedeného si naozaj niekto môže myslieť, že ja sa potrebujem zviditeľňovať takým biednym spôsobom akým sú vymyslený spam z bezvýznamnej slovenskej domény a vymyslené vyhrážky a riskovať tak svoje meno???

2. Išlo o reálny spam a reálne vyhrážky?

Túto možnosť už v tomto čase nepovažujem za pravdepodobnú.
Obecne ale môžeme predpokladať, že pri zverejnení spamu v prospech čohokoľvek, teda pranierovaní ohľadne porušovania zákona, sa všetky stopy zahľadia a dotknuté osoby sa od nekalých praktík dištancujú. Toto je obecná úvaha na základe skúseností, netýka sa akokoľvek a ani nenaznačuje čokoľvek voči majiteľovi domény dotknutej v tomto článku.

3. Išlo o provokáciu a snahu zdiskreditovať moju osobu?

V súvislosti s pranierovaním spamu, či už formou článkov alebo sťažností na SOI, som mohol viac krát niekomu stupiť na otlak. Ak do niečoho rýpem, asi je len otázka času, kedy príde pomsta. Prípadné dôvody pre takéto konanie voči mne môžu byť ale i úplne iné.
Že išlo o provokáciu, je možnosť, ku ktorej sa teraz prikláňam najviac. Naletel som provokatérovi? Asi áno...
Je možné, že niekto sa rozhodol primäť ma k reakcii, ktorej výsledok bude následne vyhlasovaný za môj podvod, čiže označiť ma pre verejnosť ako nedôveryhodného. Teraz, s odstupom času, sa mi doména digg.sk javí ako veľmi vhodný kandidát pre tento účel. Jej majiteľ (teraz už vieme, že reálny majiteľ, nie len registrátor) je totiž osoba pôsobiaca v Azet.sk, v minulosti aj v Zoznam.sk.
Ak teda niekto pozná moje zameranie, pomerne ľahko mohol odhadnúť, že ak mi pošle e-mail tváriaci sa ako spam v prospech domény digg.sk, zverejním to na webe. Následne zaslané vyhrážky už mohli byť len čerešničkou na torte. Možno provokatér počítal i s možnosťou, že majiteľ domény po vzniku môjho článku aj sám v rámci obrany podnikne kroky proti mne.

Toto sú ale samozrejme len moje špekulácie, snažím sa skrátka prísť na koreň veci a čo a kto za tým môže stáť.

V súvislosti s označovaním mojich článkov za vymyslené ma zaráža sila, s akou sa o to niekto snaží.
Zaráža ma článok Spam na Slosar.sk, alebo dobre vymysleny viral? (magmag.sk/public/blog/martins/spolocnost/341) na blogu bez identity, len Martin, na blogu obsahujúcom len jeden jediný článok a zrovna o tom, ako si Šlosar vymýšľa. To som naozaj tak dôležitý, že niekto si zriadi blog a napíše naň jediný článok a to spochybňujúci tie moje články? Alebo to bol účel? Aká je rola autora toho článku v celej kauze?
Zaráža ma i istý Boris Porošin, ktorého snahy o spochybnenie mojej dôveryhodnosti sú až priveľmi aktívne, vrátane článku Peter Šlosár spammerom? (porosin.blog.sme.sk/c/145036/Peter-Slosar-spammerom.html). Pán Boris Porošin najprv zanechával porôzne komentáre o tom, že klamem, nakoniec to zavŕšil i spomenutým článkom. Pikantnosťou jeho postupu je fakt, že mi vyčíta články bez predloženia dôkazov, hoci on k svojim tvrdeniam o tom, že klamem, dôkazy nedokladá. Kto je teda Boris Porošin? Má tiež niečo spoločné s kauzou alebo ide len o naivného pisálka?

Záver

Preberte si prosím vyššie napísané a vytvorte si názor sami. Ja sám v tomto momente neviem, kto a prečo sa postaral o tento rozruch. Ja som si len konal, to čo mám vo zvyku, pranierovať slovenský spam, ktorý som obdržal. Možno existujú úplne iné scenáre vedúce k tejto kauze, ja viem v tomto momente len jednu vec - dva moje články, ktoré rozbúrili kľudné víkendové vody slovenského internetu (už sa témy chytilo aj Živé.sk), nie sú moji výmyslom.

P.S.: Ďakujem hlavne Alianovi, ďalej i Ottymu a ďalším komentujúcim, ktorí v rámci diskusií dôverovali mojej osobe.

P.S.2: Dodatočne ďakujem za prejav dôvery aj Pikimu.

P.S.3: Tento článok je konečným vyjadrením k absurdným článkom s titulkami:

• Peter Šlosár spammerom?
• Spam na Slosar.sk alebo dobre vymyslený viral?
• Preco som strapnil Slosara?.